Analytická geometria v 3D
Vzájomná poloha priamok
Príklad 2
Určte vzájomnú polohu priamok p a q.p:\begin{cases} x= 2+t\\ y= t\\ z= 3, t\in\mathrm{R}\\ \end{cases} q:\begin{cases} x= s\\ y= 2s\\ z= 2-s, s\in\mathrm{R}\\ \end{cases}
Riešenie
Priamky p a q sú dané parametricky. Z tohto vyjadrenia vieme priamo určiť súradnice jedného bodu, ktorý patrí priamke a súradnice smerového vektora priamky.p:\begin{cases} x= 2+t\\ y= t\\ z= 3, t\in\mathrm{R}\\ \end{cases}
Smerový vektor priamky p má súradnice \vec{s_p}=(1,1,0) .
q:\begin{cases} x= s\\ y= 2s\\ z= 2-s, s\in\mathrm{R}\\ \end{cases}
Smerový vektor priamky q má súradnice \vec{s_q}=(1,2,-1) .
Vidíme, že vektor \vec{s_p}=(1,1,0) nie je násobkom vektora \vec{s_q}=(1,2,-1).
Keďže vektory \vec{s_p} a \vec{s_q} sú lineárne nezávislé, priamky p a q môžu byť rôznobežné alebo mimobežné.
- Ak sú priamky p a q rôznobežné, tak prienikom týchto priamok je jeden spoločný bod. Teda sústava lineárnych rovníc má riešenie (viď. nižšie).
- Ak sú priamky p a q mimobežné, tak nemajú žiaden spoločný bod priamky (ležia v iných rovinách). Sústava lineárnych rovníc nemá riešenie.
\begin{array}{rcl} 2+t&=&s\\ t&=&2s\\ 3&=&2-s \end{array}
Sústavu troch rovníc s dvoma neznámymi riešime tak, že si vyberieme dve rovnice a pomocou nich nájdeme riešenie pre t a s. Následne toto riešenie dosadíme za t a s do tretej (nepoužitej) rovnice a ukážeme, či existuje riešenie.
Použijeme druhú a tretiu rovnicu, keďže z nich je riešenie ľahko viditeľné a to s=-1 a t=-2.
Dosadením týchto hodnôt do prevej rovnice 2+(-2)=-1 dostávame, že 0=-1, čo nie je pravda.
To znamená, že sústava lineárnych rovníc nemá riešenie. Teda priamky p a q sú mimobežné.
Ak sú priamky mimobežné je možne určiť ich vzdialenosť.
Iná úloha:
Vypočítajte vzdialenosť mimobežných priamok p a q.
p:\begin{cases} x= 2+t\\ y= t\\ z= 3, t\in\mathrm{R}\\ \end{cases} q:\begin{cases} x= s\\ y= 2s\\ z= 2-s, s\in\mathrm{R}\\ \end{cases}
Jednou z priamok preložíme rovinu \alpha, ktorá je rovnobežná s druhou priamkou. Tak nech priamka p patrí rovine \alpha a nech rovina \alpha je rovnobežné s priamkou q. Následne stačí určiť vzdialenosť ľubovoľného bodu priamky q a roviny \alpha.
Keďže priamka p patrí rovine \alpha, jej smerový vektor je jedným zo smerových vektor hľadanej roviny. Priamka q je rovnobežná s rovinou \alpha, tak jej smerový vektor je druhým smerovým vektorom roviny \alpha.
Vektorovým súčinom vektorov \vec{s_p}=(1,1,0) a \vec{s_q}=(1,2,-1) dostaneme normálový vektor roviny \alpha.
\vec{n}= \left|\begin{array}{rrr} \vec{i}&\vec{j}&\vec{k}\\ 1&1&0\\ 1&2&-1\\ \end{array} \right|= -\vec{i}+\vec{j}+\vec{k}=(-1,1,1)
Rovina \alpha má všeobecnú rovnicu
-x+y+z+d=0
Bod A=[2,0,3] patrí priamke p a keďže celá priamka leží v rovine \alpha je tento bod jedným z bodov roviny \alpha, teda
\begin{array}{llr} A\in \alpha:&& -2+0+3+d&=0 \\ &&d&=-1 \end{array}
Rovina \alpha má všeobecnú rovnicu
-x+y+z-1=0.
Keďže rovina \alpha je rovnobežná s priamkou q, stačí určiť vzdialenosť ľubovoľného bodu tejto priamky od nájdenej roviny \alpha. Bod B patrí priamke q. Z parametrického vyjadrenia priamky je možné určiť jeho súradnice. Bod B=[0,0,2].
Použije vzťah d(M, \alpha)=\frac{|am_1+bm_2+cm_3+d|}{\sqrt{a^2+b^2+c^2}},
kde (a,b,c) sú súradnice normálového vektora roviny \alpha a M=[m_1,m_2,m_3] sú súradnice bodu, ktorého vzdialenosť od roviny \alpha určujeme.
V našom prípade
d(B, \alpha)=\frac{|2-1|}{\sqrt{(-1)^2+1^2+1^2}}=\frac{1}{\sqrt{3}}=\frac{\sqrt{3}}{3}.
Záver: Priamky p a q sú mimobežné. Ich vzdialenosť je \frac{\sqrt{3}}{3}.
po dosadení súradníc bodu B do d(M,α) by mal byť výsledok 2/odmoc.3
ReplyDelete