Processing math: 1%

Wednesday, February 23, 2022

Analytická geometria v 3D

Príklad 1

Zistite, či body A=[2,-1,-2], B=[1,2,1], C=[2,3,0]D=[5,0,-6] ležia v jednej rovine.

Riešenie: Predpokladajme, že tieto body patria jednej rovine. Nech je to rovina \alpha, ktorej všeobecná rovnica je \alpha: ax+by+cz+d=0.

Ak bod A patrí rovine \alpha, tak spĺňa jej rovnicu t.j. 2a-b-2c+d=0.
Ak bod B patrí rovine \alpha, tak spĺňa jej rovnicu t.j. a+2b+c+d=0.
Ak bod C patrí rovine \alpha, tak spĺňa jej rovnicu t.j. 2a+3b+0c+d=0.
Ak bod D patrí rovine \alpha, tak spĺňa jej rovnicu t.j. 5a+0b-6c+d=0.

Dostávame sústavu štyroch rovníc o štyroch neznámych (neznáme sú a, b, c, d).
\begin{array}{rcc} 2a-b-2c+d&=&0\\ a+2b+c+d=0&=&0\\ 2a+3b+0c+d&=&0\\ 5a+0b-6c+d&=&0 \end{array}

Rovina \alpha existuje práve vtedy, ak daná sústava rovníc bude ma nenulové riešenie.

Riešime pomocou Gaussovej eliminačnej metódy.

\left( \begin{array}{rrrr|r} 2&-1&-2&1&0 \\ 1&2&1&1&0\\ 2&3&0&1&0 \\ 5&0&-6&1&0 \\ \end{array} \right) \sim \left( \begin{array}{rrrr|r} 1&2&1&1&0\\ 2&-1&-2&1&0 \\ 2&3&0&1&0 \\ 5&0&-6&1&0 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ -2R_1\\ -2R_1\\ -5R_1\\ \end{array} \sim
\left( \begin{array}{rrrr|r} 1&2&1&1&0\\ 0&-5&-4&-1&0 \\ 0&-1&-2&-1&0 \\ 0&-10&-11&-4&0 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \cdot(-1)\\ \cdot(-1)\\ \cdot(-1)\\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrrl|r} 1&2&1&1&0\\ 0&1&2&1&0 \\ 0&5&4&1&0 \\ 0&10&11&4&0 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ -5R_2\\ -10R_2\\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrrr|r} 1&2&1&1&0\\ 0&1&2&1&0 \\ 0&0&-6&-4&0 \\ 0&0&-9&-6&0 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \cdot \frac{(-1)}{2}\\ \cdot \frac{(-1)}{3}\\ \end{array} \sim
\left( \begin{array}{rrrr|r} 1&2&1&1&0\\ 0&1&2&1&0 \\ 0&0&3&2&0 \\ 0&0&3&2&0 \\ \end{array} \right) \begin{array}{r} \\ \\ \\ -R_3\\ \end{array} \sim \left( \begin{array}{rrrr|r} 1&2&1&1&0\\ 0&1&2&1&0 \\ 0&0&3&2&0 \\ 0&0&0&0&0 \\ \end{array} \right)

Záver: Sústava lineárnych algebrických rovníc má nekonečne veľa riešení. Teda existuje rovina, ktorej patria body A, B, C a D.

Iný spôsob riešenia:
Základná myšlienka druhého spôsobu spočíva v nájdení rovnice roviny, ktorej patria body A, B a C a overení, či takejto rovine patrí aj bod D.

Ľubovoľná rovina je daná troma bodmi, ktoré neležia na jednej priamke. Zvolme si tri z daných štyroch bodov. Nech sú to body  A, B a C. Najprv overíme, či zvolené body A, B a C neležia na jednej priamke.

Priamka je geometrický útvar jednoznačné daný dvoma bodmi. Nech priamka p je určená bodmi A a B.
K parametrickému vyjadreniu priamky je potrebné poznať smerový vektor priamky a súradnice bodu, ktorý patrí priamke.

Smerový vektor tejto priamky je \vec{s_p}=(B-A)=(-1, 3, 3).

p:\begin{cases} x= 2-t\\ y= -1+3t\\ z= -2+3t, t\in\mathrm{R}\\ \end{cases}

Ukážeme, že bod C tejto priamke nepatrí.

\begin{array}{ccl} 2&=& 2-t\\ 3&=& -1+3t\\ 0&=& -2+3t \end{array}

Z prvej rovnice vyplýva, že t=0. Po dosadení do druhe rovnice dostávame: 3=-1, čo neplatí.

Bodmi A, B a C môže by určená jedna rovnina \alpha, keďže neležia na jednej priamke.

Jeden smerový vektor je \vec{AB}=(B-A)=(-1,3,3)=\vec{s_p}, druhy smerový vektor tejto roviny je \vec{AC}=(C-A)=(0,4,2). Vektorovým súčinom vektorov \vec{AB} a \vec{AC} dostávame vektor \vec{n}, ktorý je normálovým vektorom roviny \alpha.
\vec{n}= \vec{AB}\times \vec{AC}

\vec{n}= \left|\begin{array}{rrr} \vec{i}&\vec{j}&\vec{k}\\ -1&3&3\\ 0&4&2\\ \end{array} \right|= -6\vec{i}+2\vec{j}-4\vec{k}=(-6,2,-4)
Všeobecná rovnica roviny je daná rovnicou ax+by+cz+d=0.

Rovnica roviny \alpha v našom prípade má rovnicu
\alpha: -6x+2y-4z+d=0.

Bod A patrí rovine \alpha, teda
\begin{array}{crr} A\in \alpha:&& -6\cdot 2+2\cdot (-1)-4\cdot(-2)+d&=0 \\ && -12-2+8+d&=0\\ &&d&=6 \end{array}
Rovnica roviny \alpha je
\alpha: -6x+2y-4z+6=0
Stačí už len overi, či bod D patrí rovine \alpha:
\begin{array}{crr} D\in \alpha:&& -6\cdot 5+2\cdot 0-4\cdot(-6)+6&=0 \\ && -30+0+24+6&=0\\ &&0&=0 \end{array}

Bod D patrí rovine \alpha.

Záver: Body A, B, C a D patria do jednej roviny, ktorej rovnica je -6x+2y-4z+6=0.

1 comment:

  1. Piaty riadok. Všeobecná rovnica roviny nie je ax+by+cz=0 ale správne to má byť ax+by+cz+d=0 :) Hodnota d je podstatná, pretože posúva rovinu v priestore, čiže dostávame inú rovinu.

    ReplyDelete