Wednesday, February 23, 2022

Analytická geometria v 3D

Príklad 1

Zistite, či body $ A=[2,-1,-2]$, $ B=[1,2,1]$, $ C=[2,3,0]$ a  $D=[5,0,-6]$ ležia v jednej rovine.

Riešenie: Predpokladajme, že tieto body patria jednej rovine. Nech je to rovina $\alpha$, ktorej všeobecná rovnica je $$\alpha: ax+by+cz+d=0.$$

Ak bod $A$ patrí rovine $\alpha$, tak spĺňa jej rovnicu t.j. $2a-b-2c+d=0$.
Ak bod $B$ patrí rovine $\alpha$, tak spĺňa jej rovnicu t.j. $a+2b+c+d=0$.
Ak bod $C$ patrí rovine $\alpha$, tak spĺňa jej rovnicu t.j. $2a+3b+0c+d=0$.
Ak bod $D$ patrí rovine $\alpha$, tak spĺňa jej rovnicu t.j. $5a+0b-6c+d=0$.

Dostávame sústavu štyroch rovníc o štyroch neznámych (neznáme sú $a, b, c, d$).
$$\begin{array}{rcc}
2a-b-2c+d&=&0\\
a+2b+c+d=0&=&0\\
2a+3b+0c+d&=&0\\
5a+0b-6c+d&=&0
\end{array}$$

Rovina $\alpha$ existuje práve vtedy, ak daná sústava rovníc bude ma nenulové riešenie.

Riešime pomocou Gaussovej eliminačnej metódy.

$$
\left( \begin{array}{rrrr|r}
2&-1&-2&1&0 \\
1&2&1&1&0\\
2&3&0&1&0 \\
5&0&-6&1&0 \\
\end{array} \right)
\sim
\left( \begin{array}{rrrr|r}
1&2&1&1&0\\
2&-1&-2&1&0 \\
2&3&0&1&0 \\
5&0&-6&1&0 \\
\end{array} \right)
\begin{array}{r}
\\
-2R_1\\
-2R_1\\
-5R_1\\
\end{array}
\sim
$$
$$
\left( \begin{array}{rrrr|r}
1&2&1&1&0\\
0&-5&-4&-1&0 \\
0&-1&-2&-1&0 \\
0&-10&-11&-4&0 \\
\end{array} \right)
\begin{array}{r}
\\
\cdot(-1)\\
\cdot(-1)\\
\cdot(-1)\\
\end{array}
\sim
\left( \begin{array}{rrrl|r}
1&2&1&1&0\\
0&1&2&1&0 \\
0&5&4&1&0 \\
0&10&11&4&0 \\
\end{array} \right)
\begin{array}{r}
\\
\\
-5R_2\\
-10R_2\\
\end{array}
\sim
\left( \begin{array}{rrrr|r}
1&2&1&1&0\\
0&1&2&1&0 \\
0&0&-6&-4&0 \\
0&0&-9&-6&0 \\
\end{array} \right)
\begin{array}{r}
\\
\\
\cdot \frac{(-1)}{2}\\
\cdot \frac{(-1)}{3}\\
\end{array}
\sim
$$
$$
\left( \begin{array}{rrrr|r}
1&2&1&1&0\\
0&1&2&1&0 \\
0&0&3&2&0 \\
0&0&3&2&0 \\
\end{array} \right)
\begin{array}{r}
\\
\\
\\
-R_3\\
\end{array}
\sim
\left( \begin{array}{rrrr|r}
1&2&1&1&0\\
0&1&2&1&0 \\
0&0&3&2&0 \\
0&0&0&0&0 \\
\end{array} \right)
$$

Záver: Sústava lineárnych algebrických rovníc má nekonečne veľa riešení. Teda existuje rovina, ktorej patria body $A$, $B$, $C$ a $D$.

Iný spôsob riešenia:
Základná myšlienka druhého spôsobu spočíva v nájdení rovnice roviny, ktorej patria body $A$, $B$ a $C$ a overení, či takejto rovine patrí aj bod $D$.

Ľubovoľná rovina je daná troma bodmi, ktoré neležia na jednej priamke. Zvolme si tri z daných štyroch bodov. Nech sú to body  $A$, $B$ a $C$. Najprv overíme, či zvolené body $A$, $B$ a $C$ neležia na jednej priamke.

Priamka je geometrický útvar jednoznačné daný dvoma bodmi. Nech priamka $p$ je určená bodmi $A$ a $B$.
K parametrickému vyjadreniu priamky je potrebné poznať smerový vektor priamky a súradnice bodu, ktorý patrí priamke.

Smerový vektor tejto priamky je $\vec{s_p}=(B-A)=(-1, 3, 3)$.

$$
p:\begin{cases}
x= 2-t\\
y= -1+3t\\
z= -2+3t, t\in\mathrm{R}\\
\end{cases}
$$

Ukážeme, že bod $C$ tejto priamke nepatrí.

$$\begin{array}{ccl}
2&=& 2-t\\
3&=& -1+3t\\
0&=& -2+3t
\end{array}$$

Z prvej rovnice vyplýva, že $t=0$. Po dosadení do druhe rovnice dostávame: $3=-1$, čo neplatí.

Bodmi $A$, $B$ a $C$ môže by určená jedna rovnina $\alpha$, keďže neležia na jednej priamke.

Jeden smerový vektor je $\vec{AB}=(B-A)=(-1,3,3)=\vec{s_p}$, druhy smerový vektor tejto roviny je $\vec{AC}=(C-A)=(0,4,2)$. Vektorovým súčinom vektorov $\vec{AB}$ a $\vec{AC}$ dostávame vektor $\vec{n}$, ktorý je normálovým vektorom roviny $\alpha$.
$$
\vec{n}= \vec{AB}\times \vec{AC}
$$

$$
\vec{n}=
\left|\begin{array}{rrr}
\vec{i}&\vec{j}&\vec{k}\\
-1&3&3\\
0&4&2\\
\end{array} \right|= -6\vec{i}+2\vec{j}-4\vec{k}=(-6,2,-4)
$$
Všeobecná rovnica roviny je daná rovnicou $ax+by+cz+d=0$.

Rovnica roviny $\alpha$ v našom prípade má rovnicu
$$\alpha: -6x+2y-4z+d=0.$$

Bod $A$ patrí rovine $\alpha$, teda
$\begin{array}{crr}
A\in \alpha:&& -6\cdot 2+2\cdot (-1)-4\cdot(-2)+d&=0 \\
&& -12-2+8+d&=0\\
&&d&=6
\end{array}$
Rovnica roviny $\alpha$ je
$$
\alpha: -6x+2y-4z+6=0
$$
Stačí už len overi, či bod $D$ patrí rovine $\alpha$:
$\begin{array}{crr}
D\in \alpha:&& -6\cdot 5+2\cdot 0-4\cdot(-6)+6&=0 \\
&& -30+0+24+6&=0\\
&&0&=0
\end{array}$

Bod $D$ patrí rovine $\alpha$.

Záver: Body $A$, $B$, $C$ a $D$ patria do jednej roviny, ktorej rovnica je $-6x+2y-4z+6=0$.

Thursday, February 17, 2022

Určitý integrál

Geometrická interpretácia určitého integrálu

Nech funkcie $f(x)$ a $g(x)$ sú spojité na intervale $⟨a; b⟩$ a platí $g(x) ≤ f(x)$.
Plošný obsah $P$ množiny bodov v rovine, ktoré spĺňajú nerovnosti

$a\leq x\leq b$ a $ g(x)\leq y \leq f(x)$

je daný vzťahom
$$
\displaystyle P=\int\limits_a^b{\left(f(x)-g(x)\right)\ dx}.
$$

Príklad 2.

Pomocou určitého integrálu vypočítajte obsah trojuholníka $ABC$, ak $A=[0,0]$, $B=[1,1]$ a $C=[3,-1]$.

Riešenie:

Zadanie úlohy na čiastočný náčrt jej riešenia je znázornený na sledujúcom obrázku:


Obsah trojuholníka vypočítame ako súčet obsahov dvoch menších trojuholníkov.
Teda $$P=P_1+P_2.$$


Body $A$ a $B$  patria jednej priamke, aj body $B$ a $C$ patria tiež jednej priamke a nakoniec aj  body $A$  a $C$ patria jednej priamke.

Vieme, že priamka je grafom lineárnej funkcie. 
Predpis takej lineárnej funkcie je $$y=kx+q,$$ kde $k$ a $q$ sú reálne čísla.

Body $A$ a $B$ spĺňajú túto rovnicu a teda platí
$$\begin{array}{rcr}
0&=&0k+q\\
1&=&1k+q
\end{array} $$

Riešením tejto sústavy lineárnych rovníc je $q=0$ a $k=1$. Teda hľadaný predpis funkcie, ktorej patria body $A$ a $B$ je $y=x$. Označme túto funkciu symbolom $f$.
Teda $$f: y=x.$$

Aj body  $B$ a $C$ ležia na jednej priamke, ktorá je grafom lineárne funkcie. Teda body  $B$ a $C$ spĺňajú rovnicu $y=kx+q$ a  platí
$$\begin{array}{rcr}
1&=&1k+q\\
-1&=&3k+q
\end{array} $$

Riešením tejto sústavy lineárnych rovníc je $q=2$ a $k=-1$. Teda hľadaný predpis funkcie, ktorej patria body $B$ a $C$ je $y=-x+2$. Označme túto funkciu symbolom $g$.
Teda $$g: y=-x+2.$$
A napokon aj body $A$ a $C$ ležia na jednej priamke, teda ich súradnice spĺňajú predpis $y=kx+q$ a platí
$$\begin{array}{rcr}
0&=&0k+q\\
-1&=&3k+q
\end{array} $$

Riešením tejto sústavy lineárnych rovníc je $q=0$ a $k=-\frac{1}{3}$. Teda hľadaný predpis funkcie, ktorej patria body $A$ a $C$ je $y=-\frac{1}{3}x$. Označme túto funkciu symbolom $h$.
Teda $$h: y=-\frac{1}{3}x.$$

Plocha $P_1$ je vytýčená funkciami $f$ a $h$, teda vypočítame ju

$$\displaystyle P_1=\int\limits_a^b{\left(f(x)-h(x)\right)\ dx},$$

teda

$$\displaystyle P_1=\int\limits_0^1{\left(x-\left(-\frac{1}{3}x\right)\right)\ dx}=\int\limits_0^1{\left(x+\frac{1}{3}x\right)\ dx}=\int\limits_0^1{\left(\frac{4x}{3}\right)\ dx}=\left[\frac{2x^2}{3}\right]^1_0=\frac{2}{3}.$$


Plocha $P_2$ je vytýčená funkciami $g$ a $h$, teda vypočítame ju

$$\displaystyle P_2=\int\limits_c^d{\left(g(x)-h(x)\right)\ dx},$$

teda

$$\displaystyle P_2=\int\limits_1^3{\left((-x+2)-\left(-\frac{1}{3}x\right)\right)\ dx}=\int\limits_1^3{\left((-x+2)+\frac{1}{3}x\right)\ dx}=$$

$$\int\limits_1^3{\left(-\frac{2x}{3}+2\right)\ dx}=\left[-\frac{x^2}{3}+2x\right]^3_1=-\frac{9}{3}+6+\frac{1}{3}-2=1+\frac{1}{3}=\frac{4}{3}.$$

Výsledný obsah trojuholníka ABC sa rovná súčtu obsahov $P_1$ a $P_2$.
Teda $$P=P_1+P_2$$
 čo je $$P=\frac{2}{3}+\frac{4}{3}=2.$$

Neurčitý integrál


Príklad 1

Vypočítajte neurčitý integrál
$$
\int{x\ln x\ \mathrm{d}x}
$$

Riešenie:


Daný integrál výpočítame pomocou metódy per partes.

$$
\int{x\ln x}\ \mathrm{d}x=\int{x\cdot\ln x}\ \mathrm{d}x=\left|\begin{array}{cc} v^{\prime}(x)=x & u(x)=\ln x \\ v(x)=\frac{x^2}{2} & u^{\prime}(x)=\frac{1}{x}\end{array}\right|=
$$
$$
\frac{x^2}{2}\ln x -\int{\frac{x^2}{2}\cdot \frac{1}{x}}\ \mathrm{d}x= \frac{x^2}{2} \ln x-\frac{1}{2}\int{x}\ \mathrm{d}x
= \frac{x^2}{2}\ln x-\frac{x^2}{4} + c.
$$

Wednesday, February 16, 2022

Určitý integrál

Geometrická interpretácia určitého integrálu

Nech funkcie $f(x)$ a $g(x)$ sú spojité na intervale $\left\langle a,b\right\rangle$ a platí $g(x)\leq f(x)$. Objem telesa $V$, ktoré vznikne rotáciou množiny bodov v rovine, ktoré spĺňajú nerovnosti
$a\leq x\leq b$ a $ g(x)\leq y \leq f(x)$

okolo osi $o_x$ je daný vzťahom
$$
\displaystyle V=\int\limits_a^b{\pi\left(f^2(x)-g^2(x)\right)\ dx}.
$$

Príklad 1


Vypočítajte objem telesa, ktoré vznikne rotáciou okolo osi $o_x$ časti roviny ohraničenej krivkami
$$
 y=6x-x^2,  y=0
$$

Riešenie:


Použujeme vzťah na výpočet objemu rotačného telesa rotujúceho okolo osi $x$.
$$
V=\int\limits_a^b{\pi \left(f^2(x)-g^2(x)\right)\ dx}
$$
$$
V=\int\limits_0^6{\pi\left(6x-x^2\right)^2\ dx}=\int\limits_0^6{\pi \left[x\left(6-x\right)\right]^2\ dx}=\int\limits_0^6{\pi \left[x^2\left(6-x\right)^2\right]\ dx}=
$$
$$
\int\limits_0^6{\pi (36x^2-12x^3+x^4)\ dx}= \left[\pi \left(36\frac{x^3}{3}-12\frac{x^4}{4}+\frac{x^5}{5}\right)\right]^6_0=
$$
$$
\left[\pi \left(12x^3-3x^4+\frac{x^5}{5}\right)\right]^6_0=\frac{6^4}{5} \pi
$$

Tuesday, February 15, 2022

Test message

This is just a text message with some maths in color: $a^2 + \sin(x) = b$. This is just a text message with some maths: $a^2 + \sin(x) = b$.

Thursday, February 10, 2022

Lineárne diferenciálne rovnice

Lineárne diferenciálne rovnice druhého rádu s konštantnými koeficientami

Príklad 7.

Nájdite partikulárne riešenie diferenciálnej rovnice
$$y^{\prime\prime}+4y^{\prime}=\cos x +\sin x,$$
ktoré spĺňa začiatočnú podmienku
$y(0)=0$ a $y^{\prime}(0)=0$.

Lineárne diferenciálne rovnice, Príklad 4

Lineárne diferenciálne rovnice

Príklad 4.

Nájdite všeobecné riešenie diferenciálnej rovnice
$$y^{\prime\prime}+4y^{\prime}=0.$$

Riešenie:
Korene charakteristickej rovnice:
$$r^2+4r=0$$
sú dva komplexne združené rydzoimaginárne a to
$r_1= 2i$ a $r_2=-2i$.

Preto fundamentálny systém riešení má tvar
$y_1=cos 2x$ a $y_2=sin 2x$.

Všeobecné riešenie lineárnej diferenciálnej rovnice bez pravej strany je
 $$y=c_1cos 2x+c_2sin 2x.$$

Lineárne diferenciálne rovnice, Príklad 2

Lineárne diferenciálne rovnice

Príklad 2.

Nájdite všeobecné riešenie diferenciálnej rovnice
$$y^{\prime\prime}-2y^{\prime}+y=0.$$

Riešenie:
Korene charakteristickej rovnice:
$$r^2-2r+1=0$$

$r_1=r_2=1$.

Preto fundamentálny systém riešení má tvar
$y_1=e^{x}$ a $y_2=xe^{x}$.

Všeobecné riešenie lineárnej diferenciálnej rovnice bez pravej strany je
 $$y=c_1e^{x}+c_2xe^{x}.$$

Lineárne diferenciálne rovnice, Príklad 1

Lineárne diferenciálne rovnice

Príklad 1.

Nájdite riešenie diferenciálnej rovnice
$$y^{\prime\prime}-5y^{\prime}+6y=0$$

Riešenie:
Korene charakteristickej rovnice:
$$r^2-5r+6=0$$

$r_1=2$ a $r_2=3$.

Preto fundamentálny systém riešení má tvar
$y_1=e^{2x}$ a $y_2=e^{3x}$.

Všeobecné riešenie lineárnej diferenciálnej rovnice bez pravej strany je
 $$y=c_1e^{2x}+c_2e^{3x}.$$

Analytická geometria v 3D 

Vyjadrenie rovnice priamky v 3D

Príklad 1

Napíšte parametrické rovnice priamky, ktorá prechádza bodom $A = [1, 2, 3]$ kolmo
na rovinu $\gamma: 5x + y -3z + 2 = 0$.

Riešenie  

Označme hľadanú priamku písmenom $p$. Priamka, ktorá je kolmá na rovinu má smerový vektor rovný normálovemu vektoru roviny, t.j.
$$p\bot\gamma \Rightarrow \vec{s_p}=\vec{n_{\gamma}}.$$
Zo všeobecnej rovnice danej roviny $\gamma: 5x + y -3z + 2 = 0$ zistíme súradnice normálového vektora roviny, t.j. $\vec{n_{\gamma}}=(5,1,-3)$.
Keďže $\vec{n_{\gamma}}=(5,1,-3)=\vec{s_p}$ a bod $A\in p$, tak parametrické rovnice priamky $p$ sú
$$
p:\begin{cases}
x= 1+5t\\
y= 2+t\\
z= 3-3t, t\in\mathrm{R}
\end{cases}
$$

Analytická geometria v 3D 

Vyjadrenie roviny v 3D

Príklad 1

Napíšte rovnicu roviny, ktorá prechádza bodom $A = [1, 2, 3]$ a je rovnobežná s rovinou $R_{x,y}$.

Riešenie

Rovnica roviny $R_{x,y}$ je $cz+d=0$. Teda normalový vektor takej roviny má súradnice: $(0,0,c)$.
Keďže hľadaná rovina (označme ju: $\alpha$) je rovnobežná s rovinou $R_{x,y}$, ich normalové vektory sú rovnaké.
$$\alpha || R_{x,y} \Rightarrow \vec{n}_{\alpha}=\vec{n}_{R_{x,y}}$$

Všeobecná rovnica ľubovoľnej roviny má tvar $$ax+by+cz+d=0.$$
V našom prípade
$$\alpha: 0x+0y+cz+d=0$$
Keďže $A\in \alpha$, tak $0\cdot 1+0\cdot 2 +c\cdot 3+d=0$.
Z toho vyplýva, že $d=-3c$.
Hľadaná rovina má rovnicu $$\alpha: cz-3c=0$$ resp. $$\alpha: z=3.$$

Kužeľosečky

Príklad 1

Rozhodnite, či nasledujúca rovnica je analytickým vyjadrením elipsy
$$9x^2+25y^2-54x-100y-44=0.$$

Riešenie

Upravíme

$$
\begin{array}{lcr}
9x^2+25y^2-54x-100y-44&=&0\\
9(x^2-6x)+25(y^2-4y)&=&44\\
9[(x-3)^2-9]+25[(y-2)^2-4]&=&44\\
9(x-3)^2-81+25(y-2)^2-100&=&44\\
9(x-3)^2+25(y-2)^2&=&225\\
\frac{(x-3)^2}{25}+\frac{(y-2)^2}{9}&=&1
\end{array}$$

Rovnica  $$\frac{(x-3)^2}{25}+\frac{(y-2)^2}{9}=1$$ je stredová rovnica elipsy so stredom v bode $S=[3,2]$, dĺžkou hlavnej poloosi $a=5$, dĺžkou vedľajšej poloosi $b=3$ a excentricitou $e^2=a^2-b^2$, t.j. $e=4$.

Často sa k popisu elipsy uvádzajú aj súradnice významných bodov kužeľosečky. Pri elipse sú to
  • súradnice ohnísk sú $F_1=[3+4,2]$ a $F_2=[3-4,2]$, t.j. $F_1=[7,2]$ a $F_2=[-1,2]$,
  • súradnice hlavných vrcholov elipsy sú $A=[3+5,2]$ a $B=[3-5,2]$, t.j. $A=[8,2]$ a $B=[-2,2]$,
  • súradnice  vedľajších vrcholov elipsy sú $C=[3,2+3]$ a $D=[3,2-3]$, t.j. $C=[3,5]$ a $D=[3,-1]$.
Súčasťou riešenia je náčrt samotnej elipsy.

Neurčitý integrál 

Integrovanie racionálnych funkcií, rozklad na parciálne zlomky

Funkciu, ktorá je podielom dvoch polynómov nazývame racionálnou funkciou. Ak stupeň polynómu v čitateli je ostro menší ako stupeň polynómu v menovateli, hovoríme o rýdzoracionálnej funkcii. Každú racionálnu funkciu možno vyjadriť ako súčet polynómu a rýdzoracionálnej funkcie (v prípade, ak daná funkcia je rýdzoracionálna príslušný polynóm je rovný nule).

Každú rýdzoracionálnu funkciu možno rozložiť na súčet tzv. parciálnych (elementárnych) zlomkov. Pod parciálnymi zlomkami rozumieme zlomky tvaru
$$ \frac{A}{x-a}, \frac{A}{(x-a)^2},\ldots, \frac{A}{(x-a)^n},$$
kde $A,a\in \mathbb{R}$ alebo zlomky tvaru
$$\frac{Ax+B}{x^2+bx+c},\frac{Ax+B}{(x^2+bx+c)^2},\ldots,\frac{Ax+B}{(x^2+bx+c)^n},$$
kde $A,B,b,c\in \mathbb{R}$ a kvadratický trojčlen $x^2+bx+c$ nemá reálne korene, t.j., platí $D=b^2-4c<0$.

Neurčitý integrál z racionálnej funkcie počítame tak, že funkciu vyjadríme ako súčet polynómu a rýdzoracionálnej funkcie, ktorú následne rozložíme na súčet parciálnych zlomkov. Týmto sa problém integrovania racionálnej funkcie redukuje na integrovanie polynómov a parciálnych zlomkov. V nasledujúcej časti demonštrujeme túto metódu na niekoľkých príkladoch.

 

Príklad 1

Vypočítajte neurčitý integrál
$$
\int{\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}\ \mathrm{d}x}
$$

 

Riešenie

Funkcia $\displaystyle\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}$ je rýdzoracionálna, keďže polynóm v čitateli je druhého stupňa a polynóm v menovateli tretieho stupňa.

Keďže funkcia $\displaystyle\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}$ je rýdzoracionálna, je možné ju rozložiť na súčet rýdzoracionálnych funkcii, teda na súčet parciálnych zlomkov.

V menovateli je polynóm tretieho stupňa, ten je vždy rozložiteľný aspoň na polynóm prvého stupňa a polynóm druhého stupňa. Keďže koreňom polynómu je nula, tak platí
$$x^3+2x^2-3x=x(x^2+2x-3).$$
Polynóm druhého stupňa $(x^2+2x-3)$ je ďalej rozložiteľný na polynómy prvého stupňa a to
$$(x^2+2x-3)=(x-1)(x+3).$$
Teda 
$$x^3+2x^2-3x=x(x-1)(x+3).$$

 Danú rýdzoracionálnu funkciu je možná rozložiť na súčet parciálnych zlomkov, takto
 $$\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}=\frac{x^2-3}{x(x-1)(x+3)}=\frac{A}{x}+\frac{B}{x-1}+\frac{C}{x+3}.$$
 Zlomky na pravej strane rovnosti upravíme na spoločného menovateľa takto
 $$\frac{A}{x}+\frac{B}{x-1}+\frac{C}{x+3}=\frac{A(x-1)(x+3)+Bx(x+3)+Cx(x-1)}{x(x-1)(x+3)}=$$
$$\frac{Ax^2+2Ax-3A+Bx^2+3Bx+Cx^2-Cx}{x(x-1)(x+3)}=\frac{(A+B+C)x^2+(3B+2A-C)x-3A}{x(x-1)(x+3)}.$$

Výrazy  $$\frac{x^2-3}{x(x-1)(x+3)}=\frac{(A+B+C)x^2+(3B+2A-C)x-3A}{x(x-1)(x+3)}$$
sa rovnajú vedy, ak sa rovnajú výrazy v čitateli oboch zlomkov. A teda
$$x^2-3=(A+B)x^2+(3B-2A-C)x-3A.$$
Na pravej strane je polynóm druhého stupňa a na ľavaje strane tiež polynóm druhého stupňa. Tie sa rovnajú vtedy, ak platí nasledujúca rovnosť:
$$\begin{array}{rcl}
 1&=&A+B+C\\
0&=& 3+2A-C\\
-3&=&-3A
\end{array}
$$

Riešením sústavy lineárnych rovníc je $A=1$, $B=0$ a $C=3$.
Teda 
 $$\frac{x^2-3}{x(x-1)(x+3)}=\frac{1}{x}+\frac{0}{x-1}+\frac{3}{x+3}.$$

Úlohou je nájsť primitívnu funkciu  k funkcii
$$\displaystyle\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}$$
teda riešiť integrál
$$\int{\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}\ \mathrm{d}x}.$$

Keďže
$$\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}=\frac{1}{x}+\frac{0}{x-1}+\frac{3}{x+3}$$
platí
$$
\int{\frac{x^2-3}{x^3+2x^2-3x}\ \mathrm{d}x}=\int{\frac{1}{x}\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{0}{x-1}\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{3}{x+3}\ \mathrm{d}x}=\int{\frac{1}{x}\ \mathrm{d}x}+\int{\frac{3}{x+3}\ \mathrm{d}x}=$$
$$\ln{\left|x\right|}+3\ln{\left|x+3\right|}+c.
$$